pondelok, 25. júna 2012

Zachránený brhlík!


V nedeľu ráno som počula z kuchyne, kde raňajkoval môj manžel nadávanie. Nevedela som, prečo nadáva, tak som šla za ním, čo sa stalo.
"Tie vtáky sú sňáď slepé, alebo čo! Tak som sa zľakol! Zas jeden narazil do okna"
Vyšla som von na terasu, či sa mu niečo stalo, alebo odletel. No keď som vyšla von, už ho držal náš pes Beny a bežal s ním na trávu, tam ho pustil a pozeral, či sa bude hýbať, či nie. Podišla som za ním, chytila som Benyho, aby nemohol znovu skočiť na vtáka a druhou rukou som ho rýchlo vzala z trávy.
Bol to malý vtáčik, celý vystrašený, srdiečko mu búšilo veľkým tempom. Bol ešte trochu oťapený tým nárazom do okna. Aby sa trochu zviechal, dala som ho do vedra a prikryla zajačím pletivom. A tiež aj preto, aby som ho mohla identifikovať podľa knižky, ktorú som si predčasom kúpila.  Je to brhlík lesný.




Na našu záhradu totiž lieta veľa vtákov. A ja ako mestské dieťa neviem, čo sú to za vtáky. Tak som si kúpila malý atlas, aby som ich mohla identifikovať. No potrebovala by som ešte ďalekohľad, aby som ich videla zblízka. Spoza okna ich často sledujem. Niekedy sa ich zletí aj 15. Sú medzi nimi škorce, drozdy, sýkorky, sojky a iné vtáky, ktoré postupne spoznávam. Dokonca tu po trávniku, hlavne keď je pokosený raz poskakoval aj ďateľ veľký (s červenou hlavičkou) - toho je počuť ťukať po stromoch,  a tiež žlna (patrí medzi ďatlovité vtáky).
Často počuť vlhu. Je to krásny žltý vták, ja hovorím, že je to náš papagáj. Krásny. A jeho hlas sa ozýva na celú dedinu, keď sedí na najvyššých konároch veľkých orechov.
Dúfam, že "náš" brhlík si zas pokojne lieta medzi stromami, dokonca som sa dočítala, že po stromoch vie liezť aj dolu hlavou vďaka svojím pazúrikom. Možno sa mi nabudúce podarí zblízka uvidieť aj ďalších návštevníkov z vtáčej ríše v našej záhrade.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára